Masaker pod Západnými Tatrami

Autor: Rudolf Pado | 22.4.2021 o 7:00 | Karma článku: 10,91 | Prečítané:  10341x

V čase mobilných operátorov sa rúbu stovky drevín pod nefunkčným telekomunikačným káblom, ktorý vedie „až“ do dvoch chát. 

V uplynulých dňoch občianske združenie LIPA – Liptovskí aktivisti informovalo verejnosť - prostredníctvom sociálnych sietí  - o ďalšom nezmyselnom výrube drevín, ktorý bol vykonaný z obce Jakubovany do Studenej doliny v Západných Tatrách v ktorej sa nachádza miestna chatová osada.

Dôvodom výrubu na niekoľkokilometrovom úseku prirodzených brehových porastov bola ochranná zóna pod nefunkčným telekomunikačným káblom,  ktorý údajne vedie „až“ do dvoch chát. Podľa zverejnených informácií zistila ŠOP SR – Správa TANAPu nezrovnalosti medzi ich súhlasom a reálnym rozsahom výrubu. Prípad bol odstúpený Slovenskej inšpekcii životného prostredia.       

Fotografie OZ LIPA – Liptovskí aktivisti:   

Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) už dlhodobo upozorňuje na nadštandardné práva správcov líniovej infraštruktúry (rozvody plynu, vody, el. energie, cestná sieť ) a vodohospodárov z hľadiska výrubu drevín. Kým bežný občan alebo firma – žiadateľ o výrub drevín – je povinný v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny požiadať o súhlas orgán ochrany prírody (obec, okresný  úrad), tieto subjekty zámer rúbať dreviny iba oznamujú:  kto chce vykonať takýto výrub, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 pracovných dní pred plánovaným uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody je povinný zverejniť oznámenie na svojom webovom sídle, a to najneskôr do troch pracovných dní od doručenia oznámenia (§ 47 ods. 7 citovaného zákona).  

Tento postup sa uplatňuje v kontexte týchto právnych predpisov:  zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z., zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z., zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.   

Orgán ochrany prírody sa musí s týmto oznámením  vysporiadať  do 15 dní od jeho doručenia, a to:

a) vydá súhlasné stanovisko k oznámenému výrubu,

b) výrub obmedzí, zakáže alebo určí podmienky jeho uskutočnenia, ak si to vyžadujú záujmy ochrany prírody a krajiny, alebo

 c) upozorní oznamovateľa výrubu, že nepodlieha oznamovacej povinnosti, ak zistí, že nejde o výrub podľa odseku 7.

Aplikačná prax vyzerá tak, že sa nerozhoduje – ako v prípade žiadosti o výrub zo strany občanov a firiem – o každom jednotlivom strome či krovitom poraste, ale o celých úsekoch napr. v dĺžke  niekoľkých kilometrov a stanovia sa len podmienky uskutočnenia výrubu. Tento v mnohých prípadoch realizujú externé firmy, bez akéhokoľvek vzťahu k životnému prostrediu a príslušnému územiu.  Dochádza k devastácii krajiny, ktorá je v príkrom rozpore s vládnymi deklaráciami zasadzujúcimi sa o ochranu biodiverzity a adaptáciu krajiny na klimatickú zmenu.    

Takéto en bloc rozhodovanie spôsobuje, že sa napr. pod elektrickým vedením rúbu aj kroviny s max. potenciálom dorastania do 3 m a bez možnosti ohrozenia elektrických vodičov, z brehov riek sa odstraňujú hodnotné porasty, čím dochádza k obnažovaniu povrchu a zvyšovaniu náchylnosti územia na eróziu a povrchový odtok, fragmentácii biotopov a  prenikaniu nežiaducich ruderálnych druhov, aj charakteru inváznych (Nariadenie vlády SR č. 449/2019), ničeniu prirodzených habitatov a rozpadu trofických vzťahov,  zničeniu lokálnych biokoridorov atď.

Osobitou kapitolou je náhradná výsadba za takéto masívne výruby, ktorá by – v prípade oprávnenosti výrubu a jej striktnom uplatňovaní – mohla svojim rozsahom, bez nároku na európske finančné zdroje, pokrývať regionálne nároky na vytváranie siete aleji, stromoradí, enkláv zelene na TTP a pod. Náhradná výsadba sa však v mnohých prípadoch neurčuje resp. o každý vysadený strom je potrebné bojovať.

500 m2 vysadených krovitých porastov za vyrúbané 2 ks stromov a 416 m2 krovín ako výsledok účastí OZ TATRY v správnom konaní

Záverom len toľko, že OZ TATRY vo veci problematiky výrubu drevín a nutnosti prehodnotenia jej doterajšej právnej úpravy zaslalo dňa 30.03.2020 list ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, do dnešného dňa bez odpovede.     

P.S:

Podporte činnosť OZ TATRY – v týchto náročných časoch  – pravidelným mesačným príspevkom prostredníctvom trvalého príkazu či venovaním 2%-nej asignácie dane.  Editovateľný formulár TU. Údaje OZ TATRY – IČO: 37802712, občianske združenie, Občianske združenie TATRY, Kemi 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš  

 

 

 

 

   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fotograf David Neff: V Černobyle som čakal high tech, našiel som gombíky

Prešiel som kus sveta a myslím si, že viem, čo je dobro a čo zlo, vraví.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kedy to Kollára prestane baviť?

Koalícia sa potáca z krízy do krízy.


Už ste čítali?