reklama

Na Liptovskej Mare najprv okradli starousadlíkov, potom nás všetkých

Občania SR si zaslúžia odpoveď na otázku, kto politický organizoval a kto podpísal prevod verejného  záujmu na súkromné osoby, ktoré započali rozsiahlu devastáciu brehov a ochranného lesa vodného diela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vodné dielo Liptovská Mara vybudované v rokoch 1969 – 1975 ako súčasť priehrad Vážskej kaskády je unikátnym stavebným počinom, ale zároveň je to monument útlaku, hnevu i sĺz.

Zemná sypaná hrádza má v korune dĺžku 1 225 m, v päte šírku 220 - 240 m a výšku nad údolím 45 m. Pri výstavbe robotníci premiestnili 11 miliónov m3 zeminy, 300-tisíc m3 kameňa a viac ako 400-tisíc m3 betónu a železobetónu.

V cca 360 mil. m3 vlniacich sa vodných más na 27 km2 sú utopené korene 940 presídlených rodín pozostávajúce s cca 4 000 občanov. Pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí (Vrbie, Demčiny, Sokolče, Dechtáre, Paludzu, Čemice, Ráztoky, Sestrč, Parižovce, Nežitovce, Liptovskú Sielnicu, Zadiel a Liptovskú Maru), z toho 12 úplne. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Teraz a predtým (Zdroj: PVE Liptovská Mara, VSP)

Vodné dielo Liptovská Mara bolo od prvopočiatku plánované za účelom tlmenia povodňových prívalov (zvlášť ničivé boli záplavy v rokoch 1683 a 1713), nadlepšovania prietokov na strednom a dolnom toku Váhu v období sucha a výroby elektrickej energie, rozvoj cestovného ruchu mal až terciálnu prioritu. 

Už v roku 1950 - v oblasti potenciálneho budúceho vodného diela - bola v oblasti nariadená stavebná uzávera, čo znamenalo, že sa nesmeli opravovať existujúce budovy a stavať nové. Tento stav trval pomerne dlho a viedol k znehodnocovaniu majetku a stresujúcej neistote. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poloha vodného diela sa ustálila až začiatkom 60. rokov - po zamietnutí verzie využitia Strečianskej úžiny, ktorá by bola spojená zo zatopením početných obcí a taktiež miest Vrútky a Martin – a to rozhodnutím vlády ČSSR z dňa 16.08.1961 s predpokladaným zahájením stavby v roku 1964. 

Uzáverou schátrané domy i pôda boli vykupované za ceny, ktoré by sme dnes nazvali dumpingové. Ak niekto nechcel pôdu predať, štát ho vyvlastnil, a nielen to, nikto peniaze za majetok nedostal, boli viazané a mohli sa použiť len na stavbu alebo kúpu domu či bytu. Výkupná hodnota súkromných nehnuteľností, ktorú zaplatil štát, bola 67 miliónov Kčs.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Beztrestná (§ 365 Tr. zákona, hanobenie miesta posledného odpočinku) výstavba prebieha aj pri či na hroboch situovaných v ochrannom lese VN Liptovská Mara 

Predmetný úsek brehu Liptovskej Mary počas odstraňovania nelegálnych skládok odpadov v septembri 2019

Súčasťou výstavby vodnej nádrže boli aj rozsiahle vegetačné úpravy – zelený pás (ochranný les), ktorý bol kolaudovaný ako súčasť stavby.

Mal brániť abrázii (vyplavovaniu pôdnych a horninových častíc z brehov pôsobením kolísania vodnej hladiny), erózii brehov, vytváral nárazníkovú (pufračnú) zónu medzi okolitou poľnohospodárskou (voľnou) krajinou a priehradou, podporoval pozitívny vizuálny efekt i rozvoj lokálnej biodiverzity (hniezdenie a úkryt druhov živočíchov ) vrátane rozvoja trofických (potravných vzťahov). V neposlednom rade generoval potenciál mäkkého oddychovo – rekreačného využitia pobrežia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po roku 1989 sa časť vykúpených či vyvlastnených starousadlíkov pokúšala získať pobrežné pozemky s ochranným lesom naspäť, bolo im odkázané, že karty sú navždy rozdané a tento les je nedotknuteľným z dôvodu trvalej ochrannej funkcie. Zelený pás Liptovskej Mary vtedy spravoval štátny Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý ich následne – na základe známych informácií a neznámeho politického pokynu – previedol na štátne lesy.

V nasledujúcom období sa začali nedotknuteľné pozemky ochranného lesa ocitať v súkromných rukách, a to aj v rukách ľudí bez akéhokoľvek vzťahu k Liptovu.

Občania SR sa do dnešného dňa nedozvedeli - a všetky orgány štátu Občianskemu združeniu TATRY (OZ TATRY) odmietajú od roku 2018 na túto otázku odpovedať - kto politický organizoval a kto podpísal prevod verejného záujmu na súkromné osoby, ktoré započali rozsiahlu devastáciu brehov a ochranného lesa vodného diela. A kto v podstate oklamal a okradol starousadlíkov?

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Trvalo udržateľný rozvoj a adaptácia krajiny na zmenu klímy podľa predstáv novozbohatlíkov, slovenských úradníkov a politických predstaviteľov štátu (Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti) 

Anarchiu na desiatkach kilometrov štvorcových liptovskomikulášskeho okresu umocňuje aj nejednotný prístup a prístup samospráv k vodnej nádrži i okolitým pozemkom. 

Štatút krajinného celku Liptovská Mara, ktorý dokonale upravoval všetky činnosti na hladine i brehoch vodného diela a delegoval zodpovednosť na konkrétne inštitúcie, tento rok oslavuje 45 rokov. Nikto ho nikdy nezrušil, iba jeho vôľa sa rozplynula v čase a v neochote nástupnických orgánov a úradov vysporiadať sa po roku 1989 s novou dobou v podobe aktualizovaného dokumentu.

OZ TATRY v spolupráci s OZ LIPA – Liptovskí aktivistiuž pred niekoľkými rokmi iniciovali proces prípravy obdobného materiálu, ktorý by napr. v podobe univerzálneho všeobecne záväzného nariadenia, v občanom zrozumiteľnej forme a aplikujúc aktuálne zákony SR na dianie na brehoch i hladine priehrady, prebrali a schválili všetky obce po obvode VN Liptovská Mara.

Koordinátorom procesu sa stalo mesto Liptovský Mikuláš. Po úvodnom „zoznamovacom“ stretnutí dotknutých strán, za ignorovania zo strany niektorých kľúčových hráčov, sa príprava zasekla v mŕtvom bode. 

Obrázok blogu

Ukážka z už historického dokumentu „Štatút krajinného celku Liptovská Mara“ (Zdroj: archív OZ TATRY)

Na brehoch Liptovskej Mary sa každý deň koná v rozpore so stavebným zákonom, zákonom o ochrane prírody a krajiny, zákonom o vodách či zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, proti intuitívne a ľuďmi citlivo vnímanému verejnému záujmu napr. obyčajní slušní rybári – v rozpore zo zákonom o rybárstve – strácajú prístup k vode z dôvodu oplocovania pozemkov. 

Kým VN Domaša sa v priebehu dvoch rokov – na základe uznesenia vlády i Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. pripravenej analýzy právnej úpravy odstraňovania nelegálnych objektov – zbavili cca 300 chatrčí, karavanov, búd na brehoch vodného diela, na papalášskej Liptovskej Mare je nielenže cítiť úmyselné brzdenie a nechuť spustiť takýto nekompromisný proces, ale devastácia územia sa v rozpore s deklaráciami lokálnych politikov stupňuje.  

Liptov – zdá sa – je hadím hniezdom novozbohatlíkov a špekulantov prepojených na kamarátske objatia s predstaviteľmi samospráv, štylizujúcich sa len pred voľbami do pozície ľudomilov, driemajúcej štátnej správy a ľahostajných orgánov činných v trestnom konaní. Iné vysvetlenie aktuálne a pokračujúce dianie na VN Liptovská Mara totiž neponúka.  

Obrázok blogu

Video (Regina, RTVS, od času 06:00)

Súvisiace články:

Fotoreportáž: Devastácia VN Liptovská Mara nezastavená!

Genocída prírodného prostredia VD Liptovská Mara

Požieranie krajiny. A v nás prázdno

Liptovská Mara kráča podľa aktivistov cestou Demänovskej doliny

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu