reklama

Kto ovládol štátne pozemky na brehoch VN Liptovská Mara

V súčinnosti so štátnymi orgánmi sa na severe Slovenska odohráva príbeh porovnateľný s kauzou platinové sitka či špekulatívneho predaja emisných kvót.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Na dianie na brehoch a hladine VN Liptovská Mara upozorňujeme od roku 2018 – a to aj početnými oznámeniami rôznym štátnym inštitúciám – a situácia sa zásadné nemení, práve naopak. Početné prevody štátneho majetku do súkromných rúk pozvoľne pokračujú likvidáciou ochranného lesa a lesa osobitného určenia na brehoch vodného diela, následnými zemnými prácami a rozsiahlou stavebnou činnosťou. Všetky inštitúcie, ktoré absolútne nemajú či nechcú mať prehľad o dianí v území, namiesto razantného zásahu reagujú až na podnety občianskych združení či medializáciu témy, čo spochybňuje ich úprimný záujem situáciu riešiť, ako aj ich lokálnu nezávislosť. Územie míľovými krokmi smeruje k osudu Demänovskej Doliny. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Súčasťou výstavby vodnej nádrže boli aj rozsiahle vegetačné úpravy – zelený pás (ochranný les, les osobitného určenia), ktorý bol kolaudovaný ako súčasť stavby. Mal brániť abrázii (vyplavovaniu pôdnych a horninových častíc z brehov pôsobením kolísania vodnej hladiny), erózii brehov, vytváral nárazníkovú (pufračnú) zónu medzi okolitou poľnohospodárskou (voľnou) krajinou a priehradou, podporoval pozitívny vizuálny efekt i rozvoj lokálnej biodiverzity (hniezdenie a úkryt druhov živočíchov ) vrátane rozvoja trofických (potravných vzťahov). V neposlednom rade generoval potenciál mäkkého oddychovo – rekreačného využitia pobrežia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pás lesa, ktorý bol v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., prešiel v roku 2004 pod štátne Lesy Slovenskej republiky, nakoľko údajne vodohospodári nemajú v náplni práce starostlivosť o les a nemajú na to ľudí. Máme za to, že tento „problém“ mohol byť riešený externou zmluvou s odborným lesným hospodárom a nie stratou kontroly správcu povodia nad kontaktným územím vodného diela. 

Lesy SR začali pozemky, ktoré sú ochranným lesom, následne vymieňať. Celý pás zelene od zátoky oproti akvaparku až po kemp v Liptovskom Trnovci v dĺžke takmer 1,5 km vymenili v roku 2014 s občianskym združením 1. marský lodný spolok za pozemky v obci Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Udialo sa tak na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vtedy viedol Ľubomír Jahnátek zo strany Smer-SD.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu je zrejmé, že išlo o vopred pripravenú špekulatívnu schému, nakoľko je jasné, že okrem aktuálnej ekonomickej hodnoty pozemku je potrebné hodnotiť destinačnú - možné budúce využitie, najmä ak bolo dopredu dohodnuté - hodnotu pozemkov, TOP destinácia cestovného ruchu Liptov verzus Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Znalec určil hodnotu pozemkov v roku 2014 na 17 tisíc eur, pri výmere 30 tisíc metrov štvorcových ide o necelých 60 centov za meter štvorcový. 

Pozemky, ktoré sú v katastrálnej mape registrované ako lesný pozemok a v územnom pláne definované ako územie lesa, sú dnes rozparcelované - v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 - na päťdesiat plôch a menia sa na kolóniu s mobilnými domami. Ich majiteľom už nie je 1. marský lodný spolok, ale viacero vlastníkov, najčastejšie sa objavuje meno človeka z Nových Zámkov alebo eseročka podnikateľa z Hýb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa vyjadrenia mesta Liptovský Mikuláš pre My Liptovské noviny nie je územie určené na výstavbu, jeho funkčné využitie je ochranný les, napriek tomu liptovskomikulášsky kataster dovolil rozdelenie lesného pozemku na malé parcely s výmerou okolo 300 až 500 m štvorcových, čo je možné len pri funkčných plochách určených pre rekreáciu alebo záhradkárske účely. Majiteľom viacerých pozemkov na pobreží je súkromná osoba z Nových Zámkov, nájomcom M. T. M Slovakia z Hýb. Ďalšie pozemky majú už nových majiteľov z rôznych častí Slovenska.

Na týchto pozemkoch prebiehajú nezákonné výruby drevín, zemné práce – výkopy pre umiestnenie mobilných domov a budovanie prístupových ciest k vode, došlo dokonca k narušeniu plochy cintorína. 

Obrázok blogu

Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti 

Máme za to, že nielen ostatné dianie (nielen) v oblasti Ráztockej zátoky môže napĺňať skutkovú podstaty prečinu Poškodzovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Tr. zákona v súbehu s prečinom Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 Tr. zákona, prečinu Hanobenie miesta posledného odpočinku podľa § 365 Tr. zákona, prečinu Zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona v súbehu s prečinom Marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Tr. zákona nakoľko nielen v predmetnom úseku vodného diela došlo v uplynulých rokoch k špekulatívnemu prevodu pozemkov štátu - vyvlastnených alebo vyplatených v rámci prípravy výstavby vodného diela - na ktorých ploche bol v minulosti vysadený a štátom zaplatený ochranný les a les osobitného určenia, ktorý bol kolaudovaný ako súčasť stavby vodného diela s funkciou protieróznou, protiabráznou, pufračnou, estetickou, rekreačno-odddychovou, na súkromné osoby, následne boli na týchto plochách realizované rozsiahle výruby drevín a zemné práce (skrývky, navážanie materiálu), a to vrátane atakovania plochy miestneho cintorína.

Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) zaslalo vo veci list ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelovi Vlčanovi, ministrovi vnútra Romanovi Mikulecovi, generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Predstaviteľov štátnej moci žiadame o iniciovanie zásadného, hĺbkového a detailného vyšetrovania diania na VN Liptovská Mara, kde dlhodobo dochádza – za nezáujmu početných štátnych a samosprávnych orgánov s podozrením na ich úmyselné nekonanie resp. konanie v záujme určitých skupín – k rozvratu verejného záujmu a celospoločenských ekonomických hodnôt a ich premene na individuálne záujmy a skrytú privatizáciu brehov vodného diela.

Obrázok blogu

Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti 

Podľa zistenia My Liptovské noviny, citujem: Aj celý západný pobrežný pás s rozlohou takmer 100 tisíc metrov štvorcových na výbežku Hrachovište v katastri Liptovskej Sielnice v dĺžke 1,7 km je v súkromných rukách. Zámennou zmluvou z roku 2010 pozemok získala liptovskomikulášska eseročka LSDC. Konateľom firmy je Dušan Lukášik, najväčší podiel vo firme má Maroš Kondrót, poslanec národnej rady za stranu Smer-SD. Ďalej v nej figuruje aj meno Františka Čenku, majiteľa firmy AF-CAR. Čenka bol v minulosti medializovaný pre podozrivé čerpanie eurofondov. Vo firme sú ďalšie súkromné osoby. Jedným zo spoločníkov je aj akciová spoločnosť HONORS, aj za ňou stoja Lukášikovci. Pozemok prenajímajú 1. marskému lodnému spolku, teda tej istej organizácii, ktorá získala do vlastníctva od štátu pobrežný pás v Ráztokach a potom sa ho zbavila.

Východné pobrežie Hrachovištného je zatiaľ štátne.

Aj približne 100 m široký les medzi štátnou cestou a priehradou v katastri Liptovskej Sielnice v blízkosti Bobrovníka má plniť funkciu ochranného lesa. Veď je hneď na brehu priehrady. Katastrálna mapa tam dnes ukazuje 26 menších pozemkov. Časť z nich definoval štátny Geologický ústav Dionýza štúra ako zosuvné územie.

Aj oba brehy Gôtovianskej zátoky na južnom brehu priehrady sú v súkromných rukách. Západnú časť má žilinská firma RyOS, ktorá má zámer výstavby rybárskeho rezortu. Východné pobrežie patrí súkromnej osobe z Partizánskej Ľupče. Územný plán obce Vlachy v zátoke a jej lesoch výstavbu zatiaľ nepovoľuje.

Veľká časť južného pobrežia v katastri obce Galovany patrí eseročke VI INVEST z Nitry, do vlastníctva ho získali zámennou zmluvou v roku 2010.

Obrázok blogu

Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti 

Udivuje nás, že kým na VN Domaša - za aktívnej účasti vlády SR - došlo v priebehu 1,5 roka administratívnych a následne búracích úkonov k nekompromisnému odstráneniu skoro 300 (!!!) „objektov“, na VN Liptovská Mara registrujeme nezáujem o razantné riešenie danej problematiky. 

Pred rokom 1989 upravoval dianie na brehoch i hladine VN Liptovská Mara  Štatút krajinného celku Liptovská Mara, ktorý dokonale popisoval všetky činnosti na hladine i brehoch vodného diela a delegoval zodpovednosť na konkrétne inštitúcie, tento rok „oslavuje“ dokument 45 rokov. Nikto ho nikdy nezrušil, iba jeho vôľa sa rozplynula v čase a v neochote nástupnických orgánov a úradov vysporiadať sa po roku 1989 s novou dobou v podobe aktualizovaného dokumentu.

OZ TATRY v spolupráci s OZ LIPA – Liptovskí aktivisti už pred niekoľkými rokmi iniciovali proces prípravy obdobného materiálu, ktorý by napr. v podobe univerzálneho všeobecne záväzného nariadenia, v občanom zrozumiteľnej forme a aplikujúc aktuálne zákony SR na dianie na brehoch i hladine priehrady, prebrali a schválili všetky obce po obvode VN Liptovská Mara. Koordinátorom procesu sa stalo Mesto Liptovský Mikuláš. Po úvodnom „zoznamovacom“ stretnutí dotknutých strán, za ignorovania zo strany niektorých kľúčových hráčov, sa príprava zasekla v mŕtvom bode. 

Na brehoch Liptovskej Mary sa každý deň preto koná v rozpore so stavebným zákonom, zákonom o ochrane prírody a krajiny, zákonom o vodách či zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, proti intuitívne a ľuďmi citlivo vnímanému verejnému záujmu napr. obyčajní slušní rybári – v rozpore zo zákonom o rybárstve – strácajú prístup k vode z dôvodu oplocovania pozemkov. 

A štát vykrikuje niečo o zmene ...

Obrázok blogu

Súpis vyrúbaných drevín na niektorých parcelách - záznam z 27.05.2021 (Zdroj: OZ LIPA - Liptovskí aktivisti)

Súvisiace články:

Fotoreportáž: Devastácia VN Liptovská Mara nezastavená (vrátane odkazov na ďalšie články) 

Genocída prírodného prostredia VD Liptovská Mara

Na Liptovskej Mare najprv okradli starousadlíkov, potom nás všetkých

DOPLNENÉ DŇA 01.07.2021, 08.07.2021, 20.07.2021 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu