Liptovský Hrádok je na nohách. Radnica, na ktorej čele stojí súčasný šéf Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger – a tu by sme očakávali nadštandardné vzdelanie a kontextové myslenie – oznámila realizáciu projektu „Cyklotrasa Liptovský Hrádok – II. etapa,“ na ktorý samospráva získala 485-tisíc eur z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu na výstavbu mestskej cyklotrasy.
Na trase tohto 1,3 kilometrového diela – spojeného s umiestnením 47 lavičiek, 2 plagátovacích plôch, 2 stojanov na bicykle s prístreškom a 26 nádob na odpadky – stojí 23 kusov stromov a 120 m2 krovitých porastov, o ktorých výrube už rozhodla obec Kráľová Lehota dňa 03.05.2019.
Viera Malastová, z Odboru výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Liptovskom Hrádku, ktorá v minulosti ubezpečila OZ TATRY i OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, že v záujme korektných vzťahov nás bude neformálne informovať o každom významnejšom výrube v Liptovskom Hrádku, sa k výrubu vyjadrila nasledovne: „Vo východnej časti trasy sa nachádza 16 líp malolistých s obvodmi okolo 100 centimetrov. Ich koruny je potrebné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky neustále upravovať orezávaním. Lipy tu pre svoju mohutnosť nemajú perspektívu ďalšieho rastu. Zeleň v tejto lokalite je umiestnená nerovnomerne a je pozostatkom predchádzajúcej výsadby. V západnej časti úseku dôjde k odstráneniu nesúrodého porastu briez a borovíc. Za odstránenú zeleň bude vysadených 46 kusov javorov mliečnych v kultivaroch vhodných do mestského prostredia.“
Pre nezorientovaného čitateľa si dovolím uviesť, že len na hrubo prerátaná spoločenská hodnota 16 ks líp týchto rozmerov, aj pri uplatnení indexácie poškodenia, je min. 20 000 €, pričom náhradná výsadba – v stromovom habituse cukrovej vaty t. j. atráp drevín so silne redukovanými korunami namiesto funkčnej listovej hmoty – dosahuje, podľa cenníka renomovaného lokálneho dodávateľa drevín, hodnotu cca 1 400 € (Doplnené: Podľa textu rozhodnutia obce Kráľová Lehota č. OcÚKL 2019/164, by malo ísť o cenovo náročnejšiu výsadbu). A to nejdem opisovať ďalší význam starých stromov spojených s konkrétnym mestom či miestom.
Ničenie mestského životného prostredia v mene „rozvojových projektov“ sa vo verbálnom a neúprimnom opare slov o boji s klimatickými zmenami stalo štandardom. Stromy padali v Spišskej Novej Vsi i v Ružomberku, cyklistické trasy kreslili a kreslia projektanti cez remízky či stromoradia na mnohých ďalších miestach Slovenska. Európske peniaze určené na životné prostredie, rozvoj nemotorovej mobility, nám devastujú verejnú a krajinnú zeleň. A Ministerstvo životného prostredia SR i vzdialený Brusel tento prístup dlhodobo akceptujú.
Názor občanov Liptovského Hrádku na trasovanie cyklocesty najlepšie dokumentuje mohutná diskusia
Rozhodnutie obce Kráľová Lehota o výrube drevín
A kde sú občianske združenia či občania?
Kým v minulosti sa o celej agende životného prostredia rozhodovalo na okresných úradoch, dnes – po reforme verejnej správy – sa o výruboch drevín, a nielen o tejto agende, rozhoduje na obciach, ktorých je vyše 2 900, ako aj na okresných úradoch – odboroch starostlivosti o životné prostredie (Dosť pozoruhodný názov na to, že sa v podstate o nič nestarajú).
Zároveň štát, ktorý napriek verbálnym deklaráciám o občianskej spoločnosti nenávidí angažovaných občanov a aktívne občianske skupiny, zaviedol povinnosť, že za účastníka konania – za splnenia pomerne prísnych podmienok (§ 82 ods. 3, 6 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny) – sa predbežne musíte prihlásiť v každej obci v ktorej sa v budúcnosti plánujete angažovať, a to zaslaním písomnej žiadosti a stanov organizácie.
Štát zároveň zrušil proaktívne oznamovanie správnych konaní napr. listom či e-mailom obcami i štátnou správou životného prostredia tzn. pre mimovládne organizácie nutnosť aktívne sledovať úradné tabule obcí - desať, dvadsať, sto, dvesto - i okresných úradov – odborov starostlivosti o životné prostredie „čo je tam aktuálne vyvesené“.
Do každého jednotlivého správneho konania sa - na základe už zaslanej predbežnej žiadosti o účastníctvo - musíte opätovne písomne prihlásiť.
A aby toho nebolo málo, časť samospráv – aj za asistencie štátu – aktívne „pracuje“ na tom, aby vás z účastníctva vyšachovali napr. presunom správneho konania na obec v ktorej nie ste prihlásený za účastníka alebo na okresný úrad. V Jakubovanoch sa vedelo, po skúsenostiach s obecným cintorínom, že cez OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti cesta nevedie, a tak o zdevastovaní obecného parku sa rozhodlo na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši účelovým, a podľa môjho názoru nezákonným, uplatnením zákona o vodách na výrub verejnej parkovej zelene.
Ústne pojednávania a obhliadky na mieste sa realizujú v pracovnom čase úradov t. j. aj v pracovnom čase občanov, ktorí – ak sa problematike nevenujú profesionálne ako zamestnanci občianskeho združenia – sa týchto konaní môžu zúčastniť len na úkor vlastnej dovolenky či náhradného voľna.
Ak chcete dať preskúmať rozhodnutie po funuse t. j. mimo odvolacieho konania, to je aj prípad Liptovského Hrádku, tak štát si od občianskeho združenia vypýta 165,50 €, pričom štátne orgány, obce, VÚC sú od správnych poplatkov oslobodené (§ 4 zákona o správnych poplatkoch). A opäť sa môžete od rána do večera zamýšľať nad tým, komu vlastne a akým zámerom slúži tento štát.
Nie je v silách žiadneho environmentálneho občianskeho združenia, ak ich nebudú stovky, ustrážiť dianie v obciach a v štátnej správe, ak sa miestni ľudia nenaučia sledovať úradné tabule a kričať, kým je ešte čas.
Tadiaľ by mala viesť cyklotrasa (Foto: R. Běhal):
Občianske združenie TATRY (doplnené dňa 04.06.2020):
DOPLNENÉ DŇA 17.07.2020
DOPLNENÉ DŇA 14.08.2020
Vážený pán primátor
Mgr. Branislav Tréger, PhD.
MÚ Liptovský Hrádok
Hviezdoslavova ul. 170
033 01 Liptovský Hrádok
V Liptovskom Hrádku, 18.7.2020
Vec: otvorený list vedeniu Mesta Liptovský Hrádok – žiadosť o prehodnotenie projektu s názvom „Cyklotrasa Liptovský Hrádok II. etapa“ – nové skutočnosti
Vážený pán primátor,
v rámci nášho posledného stretnutia k realizácii projektu „Cyklotrasa Liptovský Hrádok II. etapa“, na ktorý získala v roku 2018 finančnú podporu samospráva mesta Liptovský Hrádok v rámci výzvy ROP_POI_SC122-2016 sme Vás žiadali o predloženie stanoviska Štátnej ochrany prírody SR k plánovanému výrubu 23 kusov drevín.
Nakoľko Mesto Liptovský Hrádok toto stanovisko nemalo k dispozícii, vyžiadali sme si ho priamo od uvedenej inštitúcie (viď príloha č.1).
Vzhľadom k odbornému nesúhlasnému stanovisku ŠOP SR k plánovanému výrubu drevín Vás touto formou ešte raz dôrazne žiadame o prehodnotenie nutnosti realizácie Vášho zámeru výrubu 23 kusov drevín. Na základe stanoviska ŠOP SR TANAP Vás tiež žiadame o vypracovanie Projektu hodnotenia drevín, ktorý je bežnou súčasťou projektov líniových stavieb.
Zároveň žiadame projektanta projektu, aby sa pokúsil predložiť alternatívne riešenie trasovania plánovanej mestskej cyklotrasy. Pre inšpiráciu Vám v prílohe č. 2 posielame príklad nedávnej realizácie mestskej cyklotrasy v susednom meste Liptovský Mikuláš. V rámci podobného projektu tu cyklotrasu citlivo zakomponovali k existujúceme lipovému stromoradiu napriek tomu, že stromy sa nachádzajú v tesnej blízkosti hlavnej cesty a od tejto cesty ju oddelili zvodidlami. Pokiaľ niečo takéto je možné v susednom meste, kde platia tie isté technické dopravné normy, tak veríme, že sa stromy dajú zachrániť aj v našom meste. Zároveň alternatívne trasovanie v okolí veľkého podchodu, by malo znížiť množstvo kolíznych stretov na minimum.
Nakoľko sme presvedčení, že výrub vzrastlých zdravých stromov v rámci projektu, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu životného prostredia je nešťastným riešením a vzhľadom k vyššie uvedeným faktom, sme o prešetrenie situácie požiadali aj rezort Ministerstva pôdohospodárstva SR. Zároveň sme uvedený rezort požiadali aj o prešetrenie podmienok samotnej výzvy, medzi ktorými by podľa nášho názoru nemala chýbať ani podmienka maximálneho možného zachovania kultúrneho a prírodného dedičstva pri samotných realizáciách projektov, ktoré sú v rámci danej výzvy podporené. Hľadanie alternatívnych a inovatívnych riešení v čase globálnych klimatických zmien by malo byť nie svetlou výnimkou ale neodmysliteľnou nutnosťou.
Vzhľadom na zaslané stanovisko ŠOP SR sme rezort Ministerstva životného prostredia požiadali o prešetrenie rozhodnutia o výrube, ktoré pre mesto Liptovský Hrádok svojim rozhodnutím zo dňa 3. mája 2019 vydala obec Kráľova Lehota (obec určená Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši).
Lipa je pre nás občanov mesta Liptovský Hrádok dôležitým prvkom a symbolom našich ulíc. Stromoradie z líp navrhnutých na výrub plní v danom mieste aj funkciu zvukovej a prachovej bariéry od železnice či dôležité estetické funkcie. V neposlednom rade je lipa strom reprezentujúci symbol Slovanstva a výrubom týchto krásnych jedincov sa pristúpi aj k likvidácii časti vzácneho kultúrneho a prírodného dedičstva či historického prostredia nášho mesta.
V žiadnom prípade nechceme brániť investičným zámerom a rozvoju nášho mesta, ale prajeme si to robiť šetrne k nášmu životnému prostrediu. Cyklodoprava a cyklotrasy sú v západných krajinách už samozrejmosť a nutnosť na to, aby sa aspoň čiastočne minimalizovala automobilová doprava v mestách. Krajiny východného bloku vrátane Slovenska sú v tomto smere pozadu. Preto je budovanie cyklotrás viac ako vítané. No nemôžme podporovať ekologickú dopravu neekologickými zásahmi a výrubom vzrastlých stromov, najmä v čase nastupujúcej klimatickej krízy, keď sa každý vzrastlý strom bude počítať k dobru.
Veríme, že aj v záujme Európskej komisie a EÚ, ktoré takéto projekty podporujú je záchrana a zmysluplné využívanie prírodných zdrojov a historického prostredia našej krajiny ako spoločného prírodného a kultúrneho dedičstva Európy.
S úctou,
Mgr. Michaela Kubíková/Národný Trust n.o.
Ing. arch. Jana Šebová/Ateliér Kvetena
Ing. arch. Peter Hradecký
Roman Běhal/o.z. Lipa
Mgr. Rudolf Pado/o.z. Tatry
Ing. Edmund Hatiar/SOŠ lesnícka LH
Ing. Tomáš Vančura
DOPLNENÉ DŇA 21.09.2020
Je dokonané ...
