Priamo v priestoroch Hrádockého arboréta v Liptovskom Hrádku bolo v stredu 29. apríla 2020 podpísané Memorandum o spolupráci pri údržbe, prevádzkovaní a podpore objektu Hrádockého arboréta.
Memorandum predstavuje právny základ, v ktorom sú definované základné záväzky zmluvných strán. Ich plnenie smeruje k vzájomnej spolupráci za účelom pozdvihnutia úrovne a stavu arboréta, zachovania, ochrany a rozvoja kultúrneho a prírodného dedičstva.
Za vlastníka arboréta, ktorým je Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), memorandum podpísala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová, za správcu, ktorým je Stredná odborná škola lesnícka a drevárska Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku jej riaditeľ Viliam Prukner a za Mesto Liptovský Hrádok jeho primátor Branislav Tréger.
ŽSK v roku 2020 podporí arborétum sumou 60 000 eur. Týmto dobré spravy končia.
Crataegus chlorosarca z východnej Sibíri (Foto: Ondrej Makara)
V arboréte sa nielenže nezastavil patologický proces jeho rozkladu – poškodzovanie taxónov, znečisťovanie odpadkami, neregulovaný pohyb ľudí, ale nebolo ani pochopené, že potrebuje zásadnú materiálno-technickú a biologickú rekonštrukciu zahŕňajúcu jeho modernú prestavbu (oplotenie, kamerový systém, chodníky, mobiliár, informačný systém, WC) i inventarizáciu a revitalizáciu vysadených druhov stromov a krovín. Finančné zdroje sú dostupné v európskych fondoch i Nórskom grantovom mechanizme.
V eufórii lízania smotany mestskými a župnými jazýčkami sa akosi pozabudlo na to, že to bolo predovšetkým OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, ktorí v roku 2019 dostali opätovne tému tohto verejného priestoru v Liptovskom Hrádku do pozornosti ministerstiev i samotného ŽSK (1, 2, 3).
A nielen to. Verejné liptovskohrádocké fórum prezrádza, že väčšine diskutujúcich zásadne uniká rozdiel medzi verejným parkom a arborétom. A ten rozdiel je zásadný.
Park alebo sad je väčší - čiastočne alebo úplne - umelo vytvorený otvorený priestor, ktorý slúži najmä na prechádzky a krátkodobé zotavenie, ale niekedy má (aj) hygienickú, estetickú, kultúrnu, vzdelávaciu a pod. funkciu. Obyčajne je to plocha s trávou a chodníkmi, často aj s drevinami, niekedy s aj kvetmi, lúkami, jazierkami a/alebo architektonickými prvkami. Hlavné typy parkov sú väčšie záhrady - najmä pri zámkoch - v krajinárskom štýle a ľudové - najmä mestské - parky. Hranica medzi parkom a záhradou nie je striktne určená.
Arborétum je druh botanickej záhrady, v ktorej sa pestujú stromy a iné dreviny, zbierka drevín. Slúži k študijným účelom a intervenčnej záchrane vzácnych taxónov. Má prevádzkový poriadok a odbornú správu. Vo väčšine prípadov je voľne prístupné len počas otváracích hodín.
Ktorá forma je rozšírenejšia je zrejmé.
V Liptovskom Hrádku je potrebné prijať verejné rozhodnutie čím vlastne chce byť ich síce mestské – ale druhovou skladbou jedinečné – arborétum, lebo mačka nebude nikdy psom.
Súvisiace články:
Fotoreportáž: Umierajúce liptovskohrádocké arborétum
