... a ľudské dobro.
Tento rozhovor pre verejnosť bol pripravený – pred kauzou stiahnutia podpory zo strany OOCR Región Liptov a zverejnenia „vyhlásenia“ obcou Demänovská Dolina – na zodpovedanie základných otázok:
Rudolf Pado, predseda a projektový manažér Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY), je dlhoročným a známym aktivistom v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, za ktorým je vyše 80 lokálnych, regionálnych i celoslovenských projektov.
Liptovom sa šíri informácia, že ste sa podujali zrevitalizovať Demänovskú dolinu. Kto stojí za aktivitou a čo je jej hlavnou motiváciou?
Musím spresniť, že v tejto fáze nejde o celú dolinu, ale o okolie Björnsonovej chaty a oblasť strediska Lúčky. Je to výsledok spolupráce OZ TATRY, OZ LIPA – Liptovskí aktivisti a niektorých investorov i urbáru v doline. Musím konštatovať, že komunikácia s developermi je v mnohých prípadoch jednoduchšia než so sa samotným štátom, títo aspoň vedia čo chcú a sú ochotní hľadať priesečníky našich rôznorodých záujmov.
Zúčastnili sme sa mnohých posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v rámci našich možností – a nastavenej legislatívy – čo-to zmenili, upravili, pozastavili. Nie je však v silách jednotlivcov a niekoľkých organizácií zastaviť tlak „spoločenskej objednávky,“ obmedziť ekonomické záujmy vlastníkov pozemkov. Nie sme majiteľmi okrúhlych pečiatok.
Verejnosť vidí len to, čo sa v Demänovskej doline postavilo, nevidí parcely zo stavebnou uzáverou, znížené počty objektov či redukované výškové a plošné hmoty. Tieto dohody sú v mnohých prípadoch vyrokované mimo formálnych procesov EIA, v predprípravnom období. Pre informáciu, aj v tejto chvíli chystá TMR ďalšie veľké projekty na južnej strane Chopka, ktoré pôjdu do posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Dlhodobo si myslíme, že nielen Demänovská dolina, ale aj iné časti Nízkych Tatier, už dávno nespĺňajú status národného parku a bolo by poctivé, najmä od samotného štátu, to konečne priznať. To nás však neoprávňuje rezignovať – aj v kontexte klimatických zmien – na zelenú Demänovskú dolinu. Dĺžime to sebe i budúcim generáciám.
S údivom sledujeme výsadbu miliónov stromov v rozvojových krajinách v rámci aktivít realizovaných bežnou verejnosťou? Čo sme horší?
Akú podobu bude mať revitalizácia doliny?
Nejde o žiadne znovu objavovanie Ameriky. Chceme vrátiť les do okolia hotelov, chát a zjazdoviek. Nepôjde o klasickú lesnícku výsadbu - zalesňovanie holín po spracovaní kalamít resp. plánovanej ťažbe, ale predovšetkým o sadenie vzrastlých stromov, ktorých vizuálny efekt sa prejaví vo veľmi krátkom čase. Len v okolí Björnsonovej chaty je pripravená výsadba min. 200 ks drevín. Všetky odrastky budú domácej proveniencie od známeho liptovského dodávateľa, druhové zloženie reaguje na zmenu klímy a očakávanú budúcnosť doliny. Budeme sadiť pestrú paletu drevín – borovice, smrekovce, jarabiny, jedle, buky, brezy, jasene, vŕby, jelše atď.
V akej fáze je príprava zalesňovania?
Okolie Björnsonovej chaty je prakticky zazmluvnené, s bratislavským investorom sme viedli veľmi korektné rokovania a dohoda sa rodila veľmi rýchlo. V oblasti Lúčok sú veľmi zložité developerské pomery, je tu mnoho investorov na pomerne veľkej parcele. Tu sa momentálne skladá rozpočet, ktorý rozhodne o rozsahu realizovaných prác. OZ TATRY je mimo tejto hry, vyjednávanie vedie náš partner, ktorý pozemky v danej oblasti prenajímal. My budeme poznať až výsledok a podľa toho sa zariadime.
Objavili sa hlasy, že nech si dolinu zachraňujú ľudia a subjekty, ktoré ju zmenili na stavenisko. Čo vy na to?
Roky monitorujem negatívne zásahy do životného prostredia a ľudia, ktorí má poznajú, vedia, že som tvrdý, ale férový hráč. Aj ja však musím akceptovať realitu. OZ TATRY sa zúčastnilo mnohých posudzovaní vplyvov na životné prostredie v doline a mal by som byť najviac naštvaným. Napriek tomu to tak nevidím a necítim. V doline bolo v minulosti podpísaných mnoho toxických zmlúv, ktoré dnes dobiehajú aj samotných prenajímateľov. V zmluvách chýba záväzok priestor uviesť do trvalo udržateľného stavu, dnes sa tieto príspevky vyjednávajú. Otázka – najmä pre obyvateľov Liptova – je, či sa zmierime s týmto stavom a pomstíme sa tým sebe alebo dolinu zmeníme na zelený raj? Ľudia, ktorí sa nám rozhodnú pomôcť sa musia zmieriť s tým, že dolina už nikdy nebude vyzerať ako v roku nula, môže však vyzerať lepšie. Hľadáme preto konštruktívne a pozitívne mysliacich ľudí, nie frflošov.
Vonku je február, povieva sneh a OZ TATRY začalo kampaň „Zelená Demänovská dolina! Chceš byť pritom?“ Nie je to priskoro?
Organizačne ide o veľmi náročnú misiu. Okrem stále prebiehajúcich rokovaní o výške vyskladaného finančného pokrytia v lokalite Lúčky, musíme paralelne vyriešiť počet objednaných sadeníc stromov a zosúladiť to s počtom dobrovoľníkov. Uvedomte si prosím, že pôjde o krytokorenné sadenice t. j. odrastky s koreňovým balom o váhe desať a viac kilogramov. Dodávateľ má na začiatku vegetačného obdobia tak tri až štyri týždne na ich prípravu, potom z dôvodu rašenia výmladkov nastáva stop stav. Potrebujeme vedieť koľko ľudí príde pomôcť v mesiacoch máj a jún, aby sme vedeli zadať počty drevín. Okrem toho riešime aj občerstvenie, prípadnú dopravu po línii Liptovský Mikuláš – Demänovská dolina.
Aké sú prvé ohlasy na túto náborovú kampaň?
Máme podporu od mesta Liptovský Mikuláš i oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov. Tieto subjekty oslovia školy, spoločenské organizácie napr. kluby dôchodcov, Zväz protifašistických bojovníkov, obchodných partnerov. Túto pomoc a zdieľané nadšenie si veľmi vážime.
OZ TATRY, v prvom nástrele, oslovilo elektronickou poštou významné liptovské i celoslovenské firmy, školy, mimovládne organizácie, listami primátorov miest Ružomberok a Liptovský Hrádok, predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú, mienkotvornú Komunitnú nadáciu Liptov atď.
Zatiaľ sa nám prihlásilo cca 60 dobrovoľníkov individuálne a 4-5 kolektívov od 20 do 50 ľudí.
Ako sa môžu ľudia prihlásiť do vašej aktivity a kto všetko sa akcie môže zúčastniť?
Individuálni záujemcovia i kolektívy nech napíšu na elektronickú adresu OZ TATRY (oztatry@slovanet.sk) alebo cez formulár. Podotýkam, ide o predbežné prihlášky, ktoré nikoho k ničomu nezaväzujú.
Individuálnym záujemcom ponúkneme, následne a včas, konkrétne termíny na naplánovaný rozsah prác. Až tu sa vyjadria kladne alebo záporne. S kolektívmi budeme rokovať o konkrétnych termínoch, aj v pracovnom týždni.
Vítaný je každý. Tento projekt vytvára priestor pre zapojenie sa žiakov škôl, členov záujmových a spoločenských združení, pracovných kolektívov (teambuilding) do dobrovoľníckej pomoci doline. Školy majú napr. aktivitu ochrana človeka a prírody tzv. OČaP, počas ktorej môžu v praktickej rovine demonštrovať svoj vzťah k životnému prostrediu. Úlohou školy je predsa aj výchova žiakov k záujmu o veci verejné, občianskemu aktivizmu a pochopeniu dobrovoľníctva ako integrálnej súčasti osobnostnej výbavy. Apropo, práve s mladými ľuďmi dosiahlo OZ TATRY veľké veci.
Máte plány aj do budúcnosti?
Myslím si, že ide o misiu na roky. Všetko bude závisieť od dostupných finančných zdrojov, lebo to nie je hra o fazuľky. Len jeden poriadny strom stojí cca tridsať eur. Verím, že aktivita vyhecuje aj ďalších developerov v doline a pridajú sa.
Chceli by ste na záver rozhovoru niečo odkázať?
Dnes už o zmene klímy, o adaptáciách krajiny, o záujme o veci verejné, nestačí len hovoriť a filozofovať o tom na internete. OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti hodili spoločnosti rukavicu a čakáme, kto ju zodvihne. Možno budeme sklamaní a možno zistíme, že aj slovenskí ľudia majú chuť za sebou niečo pozitívne zanechať. S každým výsledkom sa zmierim, nie som spasiteľ, iba človek, ktorý chce po sebe niečo hmatateľné zanechať.
